. . . Eru najprv stvoril Ainur, Svätých. Vyklíčili z jeho myšlienky a boli s ním predtým, než stvoril svet. Eru k nim prehováral, odkrýval pred nimi hudobné melódie a Ainur spievali a Eru sa radoval. Dlho spievali každý sám alebo len niekoľkí pospolu, zatiaľ čo ostatní načúvali, lebo každý porozumel len tej časti mysle, z ktorej pochádzal. Ako však načúvali jeden druhému, klíčilo v nich hlbšie porozumenie, až pozdvihli hlasy spoločne. Tak vznikol súzvuk . . .
Je piatok poobede, dopravná špička, a Apolláci v plnom nasadení vyrážajú do ulíc. Majú jeden spoločný cieľ: kúpeľné mestečko Dudince. V príjemnom vánku a v šeriacom sa večere čnie pred nimi moderný trojhviezdičkový hotel Minerál. Príjemná recepcia odovzdáva postupne prichádzajúcim Apollákom kľúče. Tí neváhajú, rýchlo sa ubytujú a schádzajú sa v jednej z konferenčných miestností hotela. Šarmantná hostiteľka Viky každého osobitne privíta spolu s občerstvením, na margo ktorého treba dodať, že je nielen vynikajúce, ale najmä pripravené s láskou. V atmosfére radosti a očakávania prichádza oficiálne privítanie zo strany dirigenta Milana a hostiteľky Viky, ktorá Apollákov do detailov oboznámi s bohatým programom, v ktorom je čas na spojenie príjemného s užitočným. Znenazdajky sa na scéne objavuje človek, ktorý Vikiným poverením preberá úlohu hostiteľa počas Vikinej neprítomnosti, ktorá má v Bratislave ešte svadobné povinnosti. Kto je tento záhadný pán? Vikin brat Boďo. Na profesionálnej, a zároveň priateľskej úrovni odkrýva pred Apollákmi zákutia Dudiniec, ako aj nočný život jeho obyvateľov. Je príjemným spoločníkom, ba čo viac, stáva sa z neho skutočný priateľ. A keďže sympatie sú vzájomné, prezident Julko s ním nadväzuje družbu. Obetavo a s láskou sa stará o nás aj Vikina mamka. Ďakujeme!
V kolorite príjemnej Vikinej rodiny, chutných raňajok, obedov, večerí, tanečných prevedení Apolla, relaxačných saunových zážitkov či dudinských prechádzok sa rodí podklad pre prácu so spevákmi. Vďaka Janke Viktoriusovej máme všetci predpísaný notový materiál na mieste k dispozícii. Každý hlas cvičí samostatne, pod vedením Milana, Katky Feňovej, Aničky a Mary, píli a brúsi stanovený program, drží dych pri Oslavujte Pána, aby vzápätí túto dôležitú spevácku skutočnosť preniesol aj na Krškovo dielo Agnus Dei či Rekviem. Pracuje sa tvrdo. Svoje miesto tu má nielen spevácka technika (dýchanie do bránice, zdvojené vokály, nasadzovanie tónu zhora), ale aj predstavy týchto tónov. Už od začiatku nejde len o technickú stránku veci, cibrí sa aj umelecký ráz diel. Je to zápas o hľadanie a vystihnutie správneho výrazu skladieb. Po každodennej namáhavej práci, ktorá spevákov postupne premieňa tak, aby boli na nedeľnom vystúpení pripravení dosiahnuť súzvuk tónov, myslí a sŕdc, nasleduje vždy nejaké prekvapenie hostiteľov. Máme chuť na liečivú, výrazne aromatickú dudinnskú vodu? Niekto by si dal rád rezané pivo, iný má zas chuť na lahodnú kávu, alebo radšej ovocnú šťavu či azda minerálku? Žiadny problém! Majú Apolláci chuť zaspievať si vo vírivke či poklebetiť vo fínskej saune? V Dudinciach je všetko možné! Čo si počať s deficitom kultúry? Stačí navštíviť miestne kostolíky a zoznámiť sa s atmosférou mestečka. A čo tak večerná zábava? Aj na to je priestor: tancuje sa s chuťou, radosťou a vitalitou, a keď prídu Apolláci, zábava kulminuje, miestni aj kúpeľní pozývajú naše dievčatá do tanca. Dobrá nálada sa šíri navôkol, a keď sa zdá, že lepšie to už azda ani nemôže byť, prichádza prekvapenie: prezident Julko pozýva všetkých na nedeľný koncert, nasleduje krátka spevácka chuťovka, po ktorej Apolláci pokračujú v zábave alebo po mesačnej analýze oblohy sa pomaly vytrácajú k večernému odpočinku.
Prichádza nedeľa. Svätá omša, modlitby miestnych aj Apollákov a po nej koncert. Začiatok je dramatický, pot steká cícerkom. Oči sú v strehu, uši napäté na prvý tón Milanovej ladičky. Začíname. V rozvíjajúcom sa hudobnom súzvuku rastie príbeh. O čom vypovedá? Je plný drámy, sĺz, úľavy, vďaky, oslavy a lásky. Každá skladba má svoj príbeh. V ňom nikto nie je sám. Sme jedno, sme súzvuk. Tvrdá práca nácvikov priniesla svoje ovocie. Na nedeľnom dudinskom koncerte sa zrodil spev, ktorý potešil, pohladil, prekvapil, umocnil atmosféru a dotkol sa publika, ktoré s napätím sledovalo naše skladby a ich posolstvo. Zrodil sa zážitok, ktorý ostane perlou v apolláckom speváckom živote.
Kto má na tom zásluhu? Poďakovanie patrí jedinečnej Viki, Boďovi, Vikinej mamke, úžasnej Janke Viktoriusovej za logistiku a hladký priebeh celého sústredenia, veľké ďakujem patrí nášmu skvelému a vysoko profesionálnemu Milanovi za obetavú a ovocie prinášajúcu prácu s nami, Apollákmi, všetkým obetavými vodičom: Mariete, Andrejovi, Romanovi, Ondrovi, Janke, Milanovi. A napokon každému spevákovi zvlášť, tebe milá a príjemná Agátka, šibalská a radostná Eliška, starostlivá, nádherná Ivica, úžasná a plná energie Janka G, krásna šikovná Janka K, sympaťáčky Maja vynikajúca a Kaja okúzľujúca, neprehliadnuteľná a dôležitá Katka Feňová, milá a jemná Katka Gašparová, očarujúca a krásna Katka L, precízna a výrazná Marieta, zaujímavá a vnímavá Lenka A, šarmantná, dôsledná Adriana, príjemná a milá Anička, romantická, krásna Ivka, zaujímavá nielen svojimi postrehmi Lenka M, jedinečná prekvapujúca Mari, žiariaca tajomná Tánička, sčítaný a rozhľadený Janko K, efektívny Janko V, pracant a potenciálny sólista Ondro, skvelý Andrej, pozorný Roman, frajer na motorke Zoli, Julko, magnet a miláčik publika.
Poďakovanie patrí aj tebe, Vierka, si našou vernou priateľkou, sprevádzaš nás po celý čas svojím šarmantným úsmevom a povzbudením!
I stalo sa, že Eru zvolal všetkých Ainur a odhalil pred nimi melódiu mocnejšiu než predtým i rozvinul v nej veľký a nádherný plán. A sláva počiatku tej melódie i nádhera jej konca Ainur očarila tak, že sa mu všetci uklonili a zmĺkli. Každý, kto vie, nech sa zaslúži svojimi myšlienkami a schopnosťami, aby rozkvitla.
---
Citované úryvky rámcujúce text: J. R. R. Tolkien: Silmarillion (Kapitola I: Hudba Ainur). Trans: Katarina Varsiková, Slovak Edimon, 1997
