Druhá februárová sobota (11. 2. 2006) bola možno pre mnohých ľudí dňom ako každý iný, ale pre 22 plesaniachtivých členov zboru Apollo a okrem nich asi 320 iných ľudí to bol výnimočný deň. Spevácky zbor Chorus Salvatoris organizoval reprezentačný ples a v hlave našej akčnej Marcelky skrsol nápad – čo tak ísť sa zabaviť a socializovať sa vnútrozborovo aj medzizborovo. Niektorí sa chytili hneď, ďalší sa po pár dňoch rozmýšľania tiež rozhodli ísť, niektorí žiaľ mali tento termín obsadený.
Tradičný ples sa konal na tradičnom mieste – v jedálni Ekonomickej Univerzity v Petržalke (pre nás Petržalčanov veľmi strategická poloha). Vyzdobená jedáleň s prestretými stolmi sa zmenila na ozajstnú plesovú sálu, a keď sa začala zapĺňať dámami v róbach a pánmi v oblekoch, aj organizátori plesu v Redute by závideli 
. Keďže v cene vstupenky bolo avizované malé občerstvenie a nevedeli sme, čo si pod tým máme predstaviť, poistili sme sa tým, že dievčatá doniesli niečo na prehryznutie no a chlapci niečo na pitie. A nakoniec sme tam toho mali toľko, že by sme mohli plesať ešte ďalšie tri dni a tri noci a neumreli by sme od hladu ani od smädu.
Všetci svorne sme si teda sadli za jeden dlhý stôl, s dobrým výhľadom na tanečný parket, kde dirigent Chorusu Salvatoris slávnostne prestrihol pásku a otvoril ples a už sme sa mohli veselo zabávať. Naši chlapci mali ťažkú pozíciu, na jedného pripadali cca 2 dievčatá, ale boli to skutoční gentlemani, ktorí sa veľmi dobre zhostili svojej úlohy a jednu po druhej nás všetky povykrúcali. Dídžej bol výborný, hral od ľudoviek, cez spoločenské a disko tance až po Macarenu aj Asere-je, rock´n´roll aj slaďáky
. Malú prestávku sme si dali pred polnocou, keď sa losovala tombola. Spočiatku to vyzeralo podozrivo, lebo prvé vylosované čísla patrili práve členom ples organizujúceho zboru (aj keď by bolo čudné, prečo by niekto chcel vyhrať vlastné CD, ktorých má doma niekoľko
). No a nakoniec sa dokonca 2 ceny ušli aj nám (výber kníh a termoska), tak sme boli spokojní. Škoda len, že 1. cenu – víkend s Mercedesom Benz nevyhral Julko, lebo sľuboval, že určite prevezie celé Apollo…
Čo dodať na záver? Zábava bola naozaj výborná, účasť na tradičnom plese rozhodne zopakujeme aj budúci rok – mohlo by sa to stať našou zborovou tradíciou. A okrem spomínanej vnútrozborovej socializácie sme rozvinuli družbu aj s kolegami z „konkurenčného“ zboru a predbežne sme naplánovali spoločnú opekačku v prírode (samozrejme, keď bude von teplejšie). Z plesu sme odchádzali medzi poslednými, príjemne unavení, dobre naladení a plní zážitkov. Rozhodne neoľutoval nikto, kto sa rozhodol prísť.
Do plesania!
