Dňa 13.novembra 2011 o 19.00 hod Vás srdečne pozývame na benefičný koncert do Jezuitského kostola v Bratislave, na ktorom zaznie vokálno-inštrumentálne dielo REKVIEM v slovenskom jazyku pre sóla, dva zbory a organ od súčasného slovenského skladateľa Pavla Kršku.
Konečne, po dvoch mesiacoch intenzívneho cvičenia prišlo vyvrcholenie toľkej urputnej práce – nastal ten deň – ten deň hnevu, ten deň hnevu, ten deň práva – deň koncertu. Lavice Jezuitského kostola sa zaplnili publikom plným očakávania. Priznajme si, že keď sme pozývali svojich známych a blízkych, nejednému z nás placho vykĺzlo: „no, vieš, je to súčasná hudba“, „vieš, je to taká dušičková tematika“, „miestami je to trochu divoké“, „no, vieš, je to také moderné... ale pekné, len príď“. Už dávno sme sa presvedčili, že Krškove skladby kladú vyššie nároky nielen na interpretov – zboristov, sólistov, dirigentov, organistov aj na tých, čo organistom pretáčajú strany a prepínajú registre – ale aj na poslucháčov. Napriek tomu boli ohlasy obecenstva, aspoň čo ja viem, veľmi pozitívne. Ľudia napäto počúvali, nekašľali, nevŕzgali, a „mali zážitok“. Aj speváci-sólisti vraveli, že mali zážitok, aj my sme mali, aj dirigent nás pochválil, aj dirigenta pochválili,... skrátka sme šťastní, že naše úsilie sa pretavilo do úspešného koncertného výsledku – a úsilie, ktoré sme do prípravy koncertu vložili, bolo ozaj nemalé.
Nebolo to ľahké
Nácviky boli náročné. Priam kruté. Kto vstúpil do pomlčky, hneď mal ťažký hriech. Pätnásť krát opakovať tú istú frázu, ktorá je celá na jednom tóne. Snažíš sa spievať s emóciou, zabudneš na výslovnosť. Sústredíš sa na výslovnosť, stratíš pulz. A ešte raz a znovu ešte raz. A nedýchaj pri tom...
Bolo to časovo náročné
Miláčik, postrážiš dnes deti, ja letím na zbor. Zajtra nemôžem, idem na nácvik. Nie, ani budúci utorok. Vlastne ani vo štvrtok. Ani ten ďalší utorok. Viete čo, mrzí ma to, ale už musím utekať, máme dnes zbor. Zase prišiel výhražný mail od Milana, radšej tam idem...
Bolo to motivujúce
Vy ste teraz very important person. Nemôžete spievať ako nejaké trosky. Žiadna troska! Žiadna treska! Chcem vidieť spevácky postoj. Chcem vidieť pánov spevákov a nie nejakých lopoťárov.
Bolo to náročné na koncentráciu
Hrám štyri takty. Osem taktov. Na ktorej sme strane? Pr-bl-pr-bl-pr-bl-pr-bl-bááá, už máš tón? Dva – tri – štyri – ideš! ... no vidím, že so ťa zaskočil...
Bolo to podnetné
Musíš mať predstavu, cítiš ten motor? To dies irae, tam sme ako valec, valíme sa, valíme sa nebeského kráľovstva. Emócia, emócia! Bas, roztrhni si rúcho; soprán, ty rob sviecu; tenor, urob vlnu; alt, zasvieť. Teraz spievajú anjeli. Teraz nespievajú anjeli, teraz spieva populus. Tento a cappella záver musíte spievať povznesene, vznášate sa nad cintorínom a slávnostne a radostne spievate ... odpočinutie večné ... až do šťastného stretnutia s organom na konci...
Šťastný a radostný záver, šťastie a radosť z dobrého konca, nech už sa končí čokoľvek, veľké či malé, svet či koncert.
Ďakujeme všetkým, ktorí ku koncertu čímkoľvek prispeli a ďakujeme štedrým darcom, ktorí vhodili mincu či bankovku do kasičky. Na detskú onkológiu sa vyzbieralo 1150 eur.
