V kostole znel STABAT MATER P. Kršku (2005)

V stredu 16. marca si mohli Žilinčania v rámci Organových vešpier u sv. Barbory, vo františkánskom kostole v Žiline, vypočuť dielo Stabat Mater pre sóla, zbor a organ, od žilinského skladateľa Pavla Kršku. Účinkoval spevácky zbor APOLLO z Bratislavy, sóla spievali poslucháči VŠMU, na organe hrala Mária Kolenová, dirigoval Milan Kolena.

Pavol Krška sa narodil 11. 5. 1949 v Ružomberku, s ktorým ho spája nielen tam prežité detstvo, ale aj niekoľkoročné organovanie vo farskom kostole počas študentských liet, najmä však neskoršia aktívna spolupráca s tunajšími chrámovými spevokolmi pri uvádzaní jeho oratoriálnych diel.

Hru na klavíri študoval na Konzervatóriu v Žiline u prof. Danuše Kurkovej, skladbu u národného umelca Alexandra Moyzesa na Hudobnej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po jej absolvovaní začal pôsobiť a doteraz pôsobí ako pedagóg hudobno - teoretických predmetov a skladby, čím sa rozvinuli dve stránky jeho hudobného pôsobenia – okrem skladateľsko-umeleckej aj pedagogicko-výchovná.

Podstatu kompozičných aktivít skladateľa tvorí duchovná tvorba, ktorá je prejavom vlastného hudobného jazyka a skladateľského rukopisu, ako aj odrazom vnútorného bohatstva človeka, životom pevne zakotveného v Bohu. Veľké vokálno-inštrumentálne skladby na slovenské texty Requiem (1989), Stabat mater (1990), Omša (1993), Te Deum (1998) pre sóla, zbory, organ resp. orchester – patria k vrcholom Krškovej tvorby a vďaka plodnej spolupráci s dirigentom Milanom Kolenom uvedené v kostoloch resp. koncertných sieňach Slovenska – v Námestove, Bratislave, Žiline, Ružomberku, Spišskej Kapitule, Košiciach - spočiatku s oravskými chrámovými spevokolmi, neskôr s Filharmonickým zborom, Zborom Apollo, Zborom Cirkevného konzervatoria v Bratislave a so sólistami z Košíc, Žiliny a Bratislavy.

Okrem sakrálnej hudby je Pavol Krška aj autorom množstva skladieb orchestrálnych, inštrumentálnych či sólových – z najvýznamnejších a najviac hrávaných treba spomenúť: Koncert pre flautu, bicie nástroje a orchester, Pocta Michelangelovi pre dychové kvarteto a sláčiky, Predohra pre orchester, Sonáta pre pozaunu a klavír, Kvarteto pre husle, violu, violončelo a klavír, ktoré uviedli profesionálne telesá, predovšetkým Štátny komorný orchester v Žiline boli nahrané Slovenským rozhlasom. Aktívny je aj v praktickej liturgickej hudbe, veď v mieste svojho bydliska, v Žiline, bol spoluzakladateľom Detského orchestra, ktorý účinkuje na omšiach u Saleziánov a pre ktorý skomponoval resp. upravil množstvo piesní a skladieb pre praktické použitie v liturgii, čím sa skladateľ prirodzene radí medzi autorov, ktorých naša liturgická hudba pri svojej obnove potrebuje.

Za celoživotný prínos do kresťanskej kultúry Slovenska mu bola ako prvému umelcovi - hudobníkovi udelená Konferenciou biskupov Slovenska v r. 2003 Cena Fra Angelika. Rozsiahla hudobná tvorba Pavla Kršku sa tak stala bohatstvom celej hudobnej pospolitosti Slovenska, aby aj vďaka nej rástla naša hrdosť nad tým čo ponúka slovenská hudobná kultúra zjednocujúcej sa Európe v prospech odvekých hodnôt a pre kultivovanie ľudského ducha.
Marián Muška